E - H

Pod falcovaním rozumieme skladanie hárkov papiera, napr. na polovice, tretiny a pod. Ako falc sa označuje miesto ohybu. 

Bežne sa napríklad skladajú hárky formátu A4 do obálok typu DL, čiže na tretiny po dlhšej strane.

Farebný model umožňuje preniesť farbu vnímanú ľudským okom do reči čísiel, čiže aj do počítačového záznamu. Obraz sa rozdelí na body (pixely) a každému pixelu sa podľa určitých pravidiel pridelí číselné vyjadrenie príslušnej farby a jasu - toto sa nazýva farebný model.

Spôsobov, akými sa to dá urobiť je viacero a všetky v sú zásade prispôsobené vnímaniu farieb ľudským okom. Oko farby vníma vďaka svetlu, ktoré vstupuje do oka a dopadá na bunky - čapíky, ktoré sú citlivé na farbu. Svetlo s najväčšou vlnovou dĺžkou, ktoré ľudské oko vníma, je červenej farby (780 nm) a svetlo s najnižšou vlnovou dĺžkou je svetlo fialovej farby (380nm). V tomto spektre farieb je ľudské oko schopné bez problémov rozlíšiť vyše 1,5 milióna rôznych farieb. Nie však každej farbe, ktorú rozlíšime pripadá iná vlnová dĺžka, pretože podľa intenzity dopadajúceho svetla, ľudské oko rozlišuje sýtosť a jas daného odtieňa farby. Takže iná vlnová dĺžka prislúcha iba rôznym odtieňom farieb.

V našej praxi sa na opis vlastností farby najčastejšie používa aditívny model RGB (fotoaparáty, monitory a iné zariadenia pracujúce s priamym zdrojom svetla) a substraktívny model CMYK (tlačiarne, plotre...).

Aditívny model RGB je založený na skladaní svetla z troch základných farieb červená (Red), zelená (Green) a modrá (Blue). Substraktívny model CMYK je zasa založený na „odpočítavaní“ - teda filtrovaní odrazeného bieleho svetla od vytlačeného obrázka, používajú sa doplnkové farby azúrová (Cyan), purpurová (Magenta), žltá (Yellow) a čierna (blacK), pričom posledná (čierna) je do modelu pridaná iba z technicko-ekonomických dôvodov (teoreticky nie je potrebná, ale vytlačiť čiernu farbu je lacnejšie a lepšie pomocou čierneho atramentu, než zmiešaním zvyšných troch). 

Teoreticky by oba farebné modely mali byť rovnocenné a prepočet zložiek farieb medzi nimi sa riadi jednoduchou matematikou 

C = (255 - R); M = (255 - G); Y = (255 - B)

V praxi to ale bohužiaľ celkom neplatí a model CMYK (ktorý musíme používať na tlač) je „chudobnejší“ oproti modelu RGB (najmä o okrajové a žiarivé farby), ktorý sa používa pri zobrazení na monitore. Preto sa môže stať, že podklady zaslané do tlače v modeli RGB nebudú po vytlačení (a nútenom prevode do CMYK-u) na 100% zodpovedať pôvodnej predstave - preto odporúčame zasielať do výroby vždy podklady optimalizované už pre tlač, teda v modeli CMYK.

Ako font sa v súčasnosti najčastejšie označuje úplný súbor tlačových znakov (písmenká, číslice a ďalšie znaky) jedného typu (rezu) - písmo.

V užšom význame sa ako font označovala konkrétna verzia určitého druhu písma, teda v jednej veľkosti, hrúbke a štýle, častejšie sa však dnes pod označením font myslí celý typ písma so všetkými jeho veľkosťami, hrúbkami a štýlmi.

Formát zjednodušene udáva rozmer daného hárku.

Samotný rozmer papiera môže byť v podstate ľubovoľný (obmedzením je iba možnosť prípadného reálneho spracovania), aby sa však zjednodušilo používanie, sú zavedené štandardizované rozmery - formáty. V našich podmienkach sa najčastejšie používajú formáty definované normou „STN EN ISO 216“, zjednodušene „ISO“ formáty.

Uvedená norma definuje rôzne rozmerové rady označené písmenami A, B, C, D a E, v praxi sú najznámejšie rozmery radu „A“, ktorý je definovaný tak, že jednotlivé hárky majú pomer strán približne 1:1,41 (odmocnina z 2) a „susedné“ rozmery majú voči vždy polovičnú (resp. dvojnásobnú) plochu. Základný (najväčší) je rozmer A0 s rozmerom 841 x 1189 mm a s plochou 1 m2, menšie rozmery sú označené ako A1, A2, A3, A4, A5, A6, A7, A8, A9 a A10.

Najbežnejší a najznámejší formát A4 má rozmer 210 x 297 mm, prípadne o stupeň väčší A3 má rozmer 297 x 420 mm.

V podmienkach FaxCOPY označujeme tlač do formátu A3 ako klasickú maloformátovú (alebo aj hárkovú) tlač, väčšie formáty alebo rozmery označujeme ako veľkoformátovú tlač.

Ako fotopapier označujeme všeobecne papiere určené na fototlač, obvykle atramentovou technológiou. 

Fotopapiere sa vyznačujú špeciálne upravovanýmn povrchom tak, aby bola dosiahnutá maximálny kvalita tlače - nasiakavosť, rozpíjavosť, farebný profil, povrch papiera.

Z pohľadu použitia je dôležitá hrúbka (a teda aj pevnosť, „tvrdosť“) fotopapiera a jeho povrch (lesklý, pololesklý alebo matný). Hrúbka papiera sa udáva ako plošná hmotnosť (v gramoch ma meter štvorcový - g/m2), tenké papiere sú do 100 g/m2, polohrubé do 150 g/m2 a nad túto hranicu už papiere označujeme ako „kartóny“.

V podmienkach FaxCOPY dokážeme pracovať s fotopapiermi v hrúbkach 70 - 350 g/m2, v ponuke sú formátované papiere (9x13 cm, 10x15 cm, A4, A3, SRA3) alebo rolkové náviny (používajú sa pre veľkoformátovú plotrovú tlač) v rôznych šírkach až do 1600 mm.

Gramáž papiera alebo aj iného plošného materiálu (textil) je údaj vyjadrujúci hrúbku materiálu a je to vlastne hmoptnosť plochy jedného metra štvorcového daného materiálu vyjadrená v gramoch, udáva sa v mernej jednotke "g/m2".

Papier (aj aj textília) s väčšou gramážou je hrubší, tvrdší, menej svetlo priepustný atď.

Bežne používaný papier na kancelárske účely má hrúbku 80 g/m2, na kvalitnejšiu (farebnú, obojstrannú atď) tlač sa odporúča ppaier s hrúbkou 90 - 110 g/m2, na letáky a plagáty sa kvôli lepšej pevnosti používajú papiere s hrúbkou do 150 g/m2. Hrubšie papiere sa používajú na exkluzívnejšie účely ako je tlač fotografií, vizitiek, oznámení a pod.

Gravírovanie je vytváranie mechanickej stopy (ryhy) v podkladovom materiály. Pôvodne sa gravírovanie robiolo najmä mechanicky (rydlami, frézkou), dnes sa často používa počítačom riadené gravírovanie laserom.

Gravírovanie je obľúbená metódy na výrobu tabuliek, menoviek, ceduliek a pod., gravír je cenovo dostupný, dobre odoláva vplyvom počasia či mechanickému opotrebeniu, nevýhodou však je, že je "jednofarebný", nehodí sa na reprodukciu fotografií a podobných motívov.

Hĺbková razba je technológia tlače, kedy sa mechanickou raznicou vytvára reliéfny (plastický) odtlačok písma do povrchu základného materiálu.

Hĺbková razba sa ako jedna z možností v podmienkach FaxCOPY používa na výrobu obalov (väzieb) na záverečné práce.

Je to „klasika“ medzi diplomovkovými väzbami, povrch titulky je reliéfny (písamo sa dá nahmatať), nevýhodou je vyššia pracnosť výroby (a teda aj vyššia cena), menšia presnosť polohovania (je to ručná práca ako za čias majstra Guttenberga, každý kus je originál) a tiež obmedzená dostupnosť niektorých znakov (na každý znak v každej veľkosti potrebujeme mechanickú raznicu).

Hrebeňová väzba (tiež označovaná ako „špirálovanie“) je najrozšírenejší spôsob viazania bežných dokumentov v každodennej praxi. Výhodou hrebeňovej väzby je jednoduchosť a rýchlosť výroby (preto je lacná), možnosť dodatočnej úpravy (pridanie/vybranie listov) ale aj ľahké listovanie a možnosť pretočiť jednotlivé strany až o 180° (čím sa zjednodušuje používanie).

Podľa druhu hrebeňa sa môže jednať o väzbu do plastového alebo kovového hrebeňa (kalendárová väzba), kapacita je od niekoľkých až do 450 listov kancelárskeho papiera 80 g/m2. K dispozícii je široká farebná škála samotných hrebeňov a vzhľad sa dá ešte vylepšiť použitím vrchného krycieho (obvykle plastová fólia) a spodného podkladového (obvykle kartón) listu.